Je pre vás život dobrodružstvo alebo zodpovednosti?

Vnímate váš život ako nekončiacu reťaz zodpovedností, alebo ako množstvo príležitostí? Cítite sa byť zavalení pod jeho ťarchou alebo ste fascinovaní jeho krásami?

Väčšina ľudí prechádza životom v neustálom strachu. Boja sa, že stratia svoju prácu, budú sami, zlyhajú, rovnako sa boja toho, že nevedia, čo im prinesie budúcnosť, konfliktov, zahanbenia, robenia náročných rozhodnutí, odmietnutia a možno dokonca aj byť úspešní.

To je dôvod prečo veľa ľudí zostáva zakliesnených v zlých vzťahoch, ubíjajúcich zamestnaniach a nikdy sa nedokážu postaviť sami za seba.

Podobne som bola na tom aj ja. Rodičia ma neustále strašili hroziacou budúcnosťou, ktorú mi vykreslovali najčiernejšie ako sa len dalo.

Začala som veriť tomu, že nikdy nebudem dostatočne dobrá, že život je jeden neustály súboj, v ktorom musím zabojovať o to, aby som získala nejaký malý podiel peňazí, lásky a spravodlivosti.

Cez školu som prechádzala so samými áčkami, prospievala som v každom smere, avšak stále som mala strach zo zlyhania. Učitelia napĺňali moje obavy neustálym opakovaním toho, že naše známky rozhodnú o našej budúcnosti. Uverila som im. Vedela som, že aj keď som z toho nebola nejako nadšená, aspoň budem mať nejakú prácu, vďaka ktorej zarobím nejaké peniaze, ktoré mi dovolia vytvoriť si nejaké bezpečné miestečko, na tomto hrozivo vyzerajúcom svete plnom neistoty.

Celé to bolo dovtedy kým som kvôli veľkým depresiám a problémom so stravovaním neodišla zo školy. Použila by som slabé slová, ak by som povedala, že som vtedy prešla iba obrovskou krízou osobnosti. V tej chvíli bol pre mňa život tak vyčerpávajúci, že samovražda sa zdala byť jediné východisko.

K tomu by som sa však nikdy neodhodlala, a keď to celé trocha opadlo, uvedomila som si, že opustiť školu mi dalo šancu kompletne prestavať moju budúcnosť a prehodnotiť to, o čom život naozaj je.

Trvalo mi ďalších sedem rokov kým som sa dala úplne dohromady, avšak tie roky, kedy som dávala môjmu životu nový tvar, boli pre mňa oveľa viac cennejšie, že sa to ani nedá popísať. Ťažké, ale nevyhnutné. Naučila som sa toľko životných lekcií, toľkokrát sa mi otvorili oči a toľkokrát som sa uvedomila, že z toho budem čerpať ešte po dlhú dobu.

Jeden z veľkých úspechov bolo, že som sa zbavila názoru, že život je väčšinou iba o platení šekov, zodpovednostiach a všetkého čo s tým súvisí.

Samozrejme, tieto veci sú tak trochu súčasťou života, avšak, ak by som sa tomu prispôsobovala, bolo by to na úrok môjho osobného rozvoja a životných zážitkov. Toto je presne to zmýšľanie, ktoré drží veľa ľudí pri zemi.

Fungujú ale nežijú.

Akonáhle začnete brať život ako dobrodružstvo, všetko sa zmení. Možnosti a príležitosti, ktoré sa zrazu pred vami objavia sa budú zdať nekonečné.

Napätie z neznáma, risku, dovoliť si zlyhať, pretože viete, že vám to pomôže v rozvoji, tak ten pocit je neopísateľný.

Akonáhle prestanete brať všetko tak veľmi vážne, prestanete brať život ako nepriateľa, pocítite slobodu a hojnosť a zmocní sa vás pocit bezpečia. Zbadáte, že je tu dosť miesta na to, aby sa darilo všetkým.

Uveríte sebe a svojim schopnostiam a použijete ich na vytvorenie niečoho zmysluplného, zábavného. Jednoducho skvelý spôsob, ako sa stať kreatívnejším.

Som neuveriteľne šťastná, že som dospela k tomuto uvedomeniu. Našla som pokoj, ktorý som pred tým nepoznala a zatiaľ, čo verím, že život mi prinesie množstvo prekvapení, výziev a prekážok, viem, že budem vždy schopná ich zvládnuť.

Verím, že vy môžete dospieť k tomu istému záveru, stačí, ak budete pripravení žiť váš život naplno.

PS: autorkou tohto článku je Sophie Reinhardt,  majiteľka blogu My Intercontinental life. 

zdroj: thechangeblog.com

 

Marek

Naše myšlienky rozhodujú o našom postoji, náš postoj rozhoduje o našich činoch a naše činy rozhodujú o našom živote!

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená. Prosím, vložte vaše meno, email a komentár.