Všetci v živote súťažíme. Niekto sa pokúša ukradnúť kšefty spoločnosti, v ktorej pracujete alebo vás skutočne irituje chlapík, ktorý zhodou okolností šplhá na vedúci post, na ktorý máte zálusk aj vy. Súťaží.

Ale môže to byť aj tradičná súťaž medzi súperiacimi futbalovými či hokejovými tímami, ktoré spolu hrajú každý týždeň.

Mnohí z nás sa konfrontovali s konkurenciou už ako gymnazisti alebo dokonca na základnej škole. Niektorí z nás sa zúčastnili akejsi súťaže aj doma vo forme súrodeneckej rivality. No a potom prišlo súťaženie a konkurovanie na vysokoškolských zábavách, kedy sme sa pokúšali zo všetkých najlepšie získať pozornosť vyvoleného chlapca či dievčaťa.

Prvá konkurencia prichádza v podobe tisícok neznámych tvárí, ktoré sa uchádzajú o miesto na tej istej škole, kam máte zamierené aj vy. Tie isté neznáme tváre môžu byť naukladané na obrovskej kope výsledkov uchádzačov o prvý seriózny džob po absolvovaní školy. Ale najväčšia konkurencia v živote nemusí byť tá, o ktorej si myslíte, že je to ona.

Zastrašovanie konkurenciou

Mnohí z nás sa cítia konkurenciou zastrašení. V roku 1985 som začal súťažiť v bojovom umení. Vždy keď som videl niektorého z top súťažiacich na turnaji karate, mal som ten skľučujúci pocit. Pocit, že je úplne márne zúčastniť sa toho turnaja, ak v ňom zastanú miesto títo chlapíci. Potom mi povedal jeden z mojich inštruktorov, že ak nechám konkurenciou, aby ma zastrašila, budem porazený už pred samotným začiatkom turnaja. Mal pravdu. Vždy som sa vzdal ešte predtým, ako som nastúpil do ringu. Potom niet divu, prečo som prvý rok obstál na turnaji tak biedne. Rozhodol som sa, že nedovolím svojej konkurencii, aby ma zastrašovala. Namiesto toho som si vybral inú možnosť – skúmať ich a učiť sa od nich. Takisto som sa s nimi prestal porovnávať. Jediné s čím sa môžem porovnávať sú moje vlastné predošlé výkony.

Najväčšie poučenie z majstrovstiev sveta

Moja kariéra v bojových umeniach nakoniec trvala cez dvadsať rokov. V stovkách turnajov, som sa vo svojich kategóriách umiestňoval na prvých miestach rovnako ako na posledných a všetkých ostatných priemerných priečkach. Podarilo sa mi vyhrať svetový šampionát a mal som tú česť reprezentovať národný tím. Zvláštne je, že po všetkých tých rokoch v súťažnom ringu v snahe získať veľké víťazstvo, raz musela prísť prehra. Keď som prehral a nezískal opäť prvé miesto, bolo to pre mňa zo všetkého najviac poučné. Vtedy som prišiel domov a analyzoval som, čo môžem robiť lepšie. Akonáhle som na to prišiel, zmenil som svoj tréning a zameral som sa na oblasti, v ktorých som sa potreboval najviac zlepšovať. Vďaka tomu som sa stal ešte úspešnejším v bojových umeniach.

Sám si svojou vlastnou a najväčšou konkurenciou

Ďalšie veľké poučenie, ktoré som si vzal z dlhoročného účinkovania na turnajoch v bojových umeniach je, že najväčšia konkurencia nie sú spomínaní namakaní chlapíci. Namiesto nich som si bol najväčšou konkurenciou ja sám. Keď som sa snažil sústrediť na to, ako byť vždy lepší v porovnaní s mojimi predchádzajúcimi turnajmi, až to ma viedlo k ďalšiemu rozvoju.

Bol to neustály proces bez rušivého pocitu ohrozenia zo súťaže, ktorý mi nakoniec umožnil súťažiť na úrovni svetového šampionátu. Skutočne nezáležalo na tom, či obsadím prvé alebo posledné miesto. Ak som to urobil lepšie ako predtým, bol som víťazom vždy – v mojej mysli.

Uvedomte si, že v ktorejkoľvek oblasti vo vašom živote, v ktorej chcete excelovať, sa nemusíte obávať konkurencie. A to sa týka čohokoľvek od vašej kariéry, obchodov až po športy a hry, ktoré hráte.

Vy sami ste si najväčšou konkurenciou. Stačí sa zamerať na to, aby ste boli lepší ako ste boli
predtým a ako ste teraz. A tak sa zaručene stanete víťazom.

zdroj: dumblittleman.com