K príbehu o odvážnom čínskom námorníkovy som sa dostal vďaka kamarátovi len nedávno, avšak po jeho prečítaní som si povedal, že sa o neho musím s vami podeliť aj na Biznisblogu.
Popisuje neuveriteľnú túžbu žiť, odvahu a šikovnosť v jednom. Na tejto stránke vám prinášam články zaoberajúce sa hlavne osobným rozvojom, motiváciu, ako bojovať so strachom a podobne. V tomto príbehu sa na konkrétnom príklade stretnete s úplne všetkým.
Poon Lim je čínsky námorník, ktorý drží svetový rekord v dĺžke pobytu na mori. Ako stroskotanec prežil osamote 133 dní vo vodách južného atlantiku.
Keď hovorí o rekorde, spomína, “ Dúfam, že ho nikdy nikto neprekoná.“
25 ročný námorník z ostrova Hainan, so severného pobrežia Číny, Poon Lim sa plavil ako druhý steward na britskej obchodnej lodi Ben Lomond. Plavidlo, ktorému osud neprial, opustilo Cape Town s posádkou 55 ľudí. 23. Novembra 1942 bolo však zostrelené torpédom nemeckej ponorky. Loď sa začala okamžite potápať. Poon Lim nečakal ani sekundu a skočil cez palubu. Mal na sebe záchrannú vestu, takže sa vynoril. Hneď potom, najrýchlejšie ako mohol, plával od vraku lode a zúfalo kričal o pomoc ďalších námorníkov.
Keď loď explodovala, Ben Lomond sa okamžite pobrala na dno Atlantiku. Poon Lim plával vo vode a držal hlavu nad hladinou najvyššie ako mohol, len aby spozoroval záchranný čln. Jediná jeho starosť bola zostať nažive. Vždy keď sa dalo lapal po dychu a pokúšal sa držať jeho hlavu nad hladinou. Po dvoch hodinách trápenia zrazu zbadal záchranný čln. Priplával k nemu a vyšplhal sa naň. Jeho čln bol vyrobený z dreva a bol veľký asi 2,5 metra štvorcového. Našiel na ňom priviazané nejaké britské sušienky, veľký džbán s vodou, nejaké svetlice a elektrickú pochodeň. Odhadol, že ak si každé ráno dopraje z vody dva glgy a dá si dve sušienky ráno, a dve večer, na mori by mohol prežiť minimálne mesiac.
Počas plavby sa mu naskytli dve obrovské príležitosti na záchranu. Raz keď v jeho tesnej blízkosti preplávala nákladná loď a druhý krát, keď si ho nevšimlo prieskumné lietadlo americkej armády. Oba razy si jeho zúfalé kričanie o pomoc nikto nevšimol. To boli pre Poona Lima najťažšie chvíle, pretože jeho pomoc bola tak blízko a pritom tak ďaleko.
Taktiež ho spozorovala nemecká ponorka, ktorá ho namiesto zabitia, ponechala osudu na rozzúrenom mori. Veľmi skoro pochopil, že sa nemôže spoliehať na cudziu pomoc, a keď bude chcieť prežiť, bude sa musieť udržať na žive až kým nedopláva k nejakej pevnine.
Aby udržal svoje telo vo forme, plával dva krát denne, keď bola hladina mora pokojná. Jeho koža hnedla od slnka, stratil na váhe, ale nie na sile.
Keď mu dochádzali zásoby, začal vymýšľať nový plán prežitia.
Na zachytávanie dažďovej vody si vytvoril nádobu z plachty, ktorou pokryl záchrannú vestu. Rovnako tak používal ďalšie veci, ktoré mal na palube k dispozícií. Napríklad elektrickú pochodeň rozbil na dve časti, aby získal drôt, z ktorého si spravil rybársky háčik.
Ostrenie kovu mu zabralo niekoľko dní. Džbán na vodu používal ako kladivo. Ťažké konopné lano, na ktorom mal prichytené pomaly už vyčerpané zásoby jedla a vody mu slúžilo ako vlasec.
Na lovenie použil kúsok sušienky. Keď sa mu podarilo konečne chytiť rybu, s hranou konzervy od sušienok ju rozrezal na pol. Polku surovej ryby zjedol, druhú si odložil ako návnadu na chytenie ďalšieho jedla.
Na konci druhého mesiaca na mori zbadal čajky. V dúfaní, že nejakú chytí, nazbieral nejaké riasy, ktoré sa zachytili o dno jeho člnu, natrhal ich do chumáčov a vytvaroval z nich košíky, ktoré sa podobali na vtáčie hniezda. Za ten čas už chytil niekoľko rýb, ktorých chuť vylepšil tak, že ich upiekol na slnku. Niektoré z nich zjedol, niektoré umiestnil do hniezd, nechal ich zhniť, v nádeji, že jeho smrad priláka nejaké čajky.
Keď konečne zbadal ako k nemu letí čajka, ostal nehybne ležať, aby čajka mohla pristáť. Hneď ako čajka začala jesť zhnitú rybu, Poon Lim ju chytil za krk. Nasledoval boj, ktorý Poon Lim vyhral. Avšak nebolo to zadarmo. Po boji s čajkou mu v koži zostali škrabance a hlboké zárezy od zobáka. Z člna sa mu podarilo uvoľniť klinec, ktorý použil na roztrhanie prázdnej plechovky od sušienok, z ktorej si vyrobil nôž.
Pomocou úderov topánky vytvaroval kov. Čajku rozštvrtil, jej mäso rozžuval a vysal z neho všetku krv a orgány. Zbytok z čajky nakrájal na pásiky, ktoré žuval až pokým neulovil ďalšiu rybu alebo vtáka.
Keď zbadal žraloka, prestal plávať. Namiesto toho sa rozhodol, že ho uloví. Zvyšky posledného vtáka použil ako návnadu na jeho chytenie. Prvý žralok, ktorého ulovil bol veľký asi meter. Prehltol návnadu a plnou silou šklbol lanom, avšak Poon Lim bol na to pripravený, preto ho celé ešte raz preplietol, aby zdvojnásobil jeho hrúbku a zabránil jeho pretrhnutiu. Taktiež obmotal svoje ruky látkou, čo mu umožňovalo pevnejšie uchopiť lano. Avšak žralok ho napadol aj potom, čo ho vytiahol na palubu. Na jeho spacifikovanie použil do polky naplnený džbán s vodou. Potom, čo sa mu podaril žraloka poraziť ho rozrezal a z pečene vysal všetku krv. Odkedy naposledy pršalo bol veľmi dehydrovaný a toto víťazstvo nad žralokom, ako tak uhasilo jeho smäd.
Jeho plutvy nakrájal na pásiky a nechal ich usušiť na slnku. (tzv. delikatesa hainancov).
Poon Lim si svoje dni strávené na mori rátal zárezmi na kraji člna, a keď prišla noc tak spravil ďalší zárez, aby vytvoril X. V 131. deň spozoroval, že z čiernej vody sa stáva svetlo zelená. Nad jeho hlavou lietali čajky a okolo neho bolo čoraz viac rias. Všetko to boli povzbudzujúce znamenia.
Na začiatku 133. dňa, 5 Apríla 1943 zbadal na horizonte malú plachetnicu.
Nezostali mu už žiadne svetlice, preto aby sa mu podarilo prilákať pozornosť posádky, poskakoval hore a dole mávajúc s tričkom nad hlavou. Plavidlo zrazu zmenilo smer a namierilo to smerom ku nemu.
Traja muži, ktorí rozprávali po Portugalsky ho vytiahli na palubu. Kým zapli motor a vyštartovali na západ smerom do Belemu, k hore v povodí rieky Amazon v Brazílií, dali mu napiť a najesť sušenej fazule.
Preplával celý Atlantik.
Poon Lim bol schopný chodiť bez cudzej pomoci. Za celú plavbu schudol 10 kíl. Kým sa dostal do New Yorku, strávil mesiac v brazílskej nemocnici.
Získal niekoľko ocenení. King George VI mu osobne udelil britskú kráľovskú medailu, najvyššie civilné ocenenie.
Britská armáda vytlačila príručky, kde uvádza jeho techniky prežitia a umiestnila ich na všetky záchranné člny. Jeho zamestnávateľ ho obdaroval zlatými hodinkami.
