Kedysi dávno existoval jeden prekrásny malý ostrov. Na tomto ostrove bývali všetky možné ľudské pocity a vlastnosti: Sranda, Dobrá nálada, Smútok, Osamelosť, Šťastie, Múdrosť a veľa iných. Samozrejme, žila tam aj Láska.
Jedného dňa prekvapila všetky pocity nečakaná správa, že ostrov sa potápa. Všetci si teda pripravili svoje lode k opusteniu ostrova. Jediná Láska chcela čakať až do posledného okamžiku, pretože svoj ostrov mala veľmi rada.
Predtým ako sa ostrov úplne potopil, prosila Láska všetkých o pomoc.
Keď Bohatstvo opúšťalo ostrov na svojej luxusnej lodi, láska sa ho opýtala:“ Bohatstvo, môžem ísť s tebou?“
„Nie, to nemôžem dovoliť, na mojej lodi mám veľa zlata, striebra a drahokamov. Nemám tu pre teba žiadne voľné miesto.“
Ďalej sa pýta Láska Hrdosti, ktorá sa práve chystala odísť na svojej lodi. „Hrdosť, prosím ťa, môžem ísť s tebou?“
„Láska, nemôžem ťa zobrať“, odpovedala Hrdosť,“ tu na mojej lodi je všetko perfektné a ty by si mohla moju peknú loď poškodiť.“
Ako ďalšieho sa Láska pýtala Smútku: „Smútok, môžeš ma zobrať so sebou?“
„Ach Láska, odpovedal Smútok, som tak smutný, že musím zostať sám.“
Keď odchádzala Dobrá Nálada, bola taká spokojná, že úplne nezaregistrovala volanie Lásky.
Náhle sa ale ozval nejaký hlas:“Poď Láska, ja ťa vezmem.“
Láska bola taká vďačná a šťastná, že sa úplne zabudla spýtať na meno svojho záchrancu.
Neskôr sa pýta Láska Múdrosti:“ Múdrosť, možno ty mi budeš vedieť povedať, ako sa volal ten, kto mi pomohol?“
„Jasne“, odpovedala Múdrosť, „bol to Čas.“
„Čas?“ pýtala sa začudovaná láska, „Prečo by mi pomáhal Čas?“
Múdrosť odpovedala:
„Lebo iba čas chápe tomu, ako veľmi je láska v živote dôležitá.“
