Dnes vám prinášam zaujímavý príbeh mladého Fína Henriho Juntillu, ktorý sa rozhodol, že si bude žiť život po akom túži a podriadi tomu všetko. Nikdy nechodil do práce, pretože od svojich šestnástich rokov sa živil pokrom a neskôr prešiel k písaniu blogu Wake up cloud. Venuje sa rôznym aktivitám ohľadom personálneho rozvoja, píše zaujímavé články, robí čo ho baví a vďaka tomu je schopný cestovať po celom svete a so svojou priateľkou šťastne bývať v Španielsku. Berte tento článok ako motiváciu, že aj vy môžete robiť to, po čom túžite.
Je sedem ráno.
Dostávam svoje 16 ročné ja z postele.
Obliekam sa a pripravujem si dva toasty s pohárom pomarančovým džúsom, keďže nezvyknem moc raňajkovať.
Premýšľam o dni, ktorý mam pred sebou, pri tom ako pozerám z okna domu mojich rodičov.
Celý deň ma čaká kosenie trávnikov, zbieranie odpadu a čistenie záhrad.
Je to moja prvá práca a tie peniaze vôbec nestoja za to, čím si musím prejsť. Nie je to však práca, ale pocit, že sa uberám zlým smerom.
Toto predsa nie je pre mňa.
Každým dňom vo mne tento pocit pomaly ale iste rástol.
„Je to iba na dva týždne, dva týždne a potom som voľný“. Povedal som si.
Hlboko vo vnútri som ale vedel, že sa musím rozhodnúť. Táto práca sa skončí. Bolo to iba na dva týždne, počas leta. Ale čo potom?
Mal by som ísť študovať na univerzitu a získať lepšiu prácu?
Prácu, ktorá na papieri vypadá lepšie, s inými úlohami, ktorá ma ale z vnútra aj tak zničí ako smrteľný vírus.
Toto nie je pre mňa – hovoril tichý hlas v mojom vnútri. Snažil sa ma zúfalo upozorniť.
Niečo sa zmenilo. Spínač sa pohol.
Musí predsa byť niečo lepšie.
Vtedy to všetko začalo.
Samozrejme som si to vtedy neuvedomoval, ale v to leto vo mne splanul oheň, ktorý zmenil môj život.
Od myšlienky po konanie
Ako to býva zvykom, čas rýchlo uplynul a prišlo ďalšie leto. Tento raz som však získal inú prácu, ktorá bola lepšie platená. Mal som čistiť krabice v starom sklade. Krabice, v ktorých boli náradia a kovové predmety. Po každom dni som sa cítil ako 40 ročný. Neodzrkadlilo sa to len na mojich rukách ale aj na duchu. Po každom dni som sa cítil starší a starší. V jeden deň, keď som čistil jednu krabicu za druhou, rozprával som sa s kamarátom. Ten mi povedal o chlapovi, ktorý si zarobil $500 hraním pokru na internete. „To je ono!“, povedal som si. „Ak to dokázal on, môžem aj ja“. To bola tá príležitosť, ktorú som potreboval. V ten deň som sa vrhol na študovanie online pokru. Nakúpil som knihy, až pokiaľ som nemal v mojej malej izbe plnú knihovňu. Čítal som, študoval som a aktívne som sa zapájal do internetových diskusií. Trvalo mi 6 mesiacov, kedy sa mi to konečne podarilo zlomiť. Zo začiatku to bolo pár centov, neskôr dolárov, k niekoľko stovkám, až po tisíce a v ten moment som si niečo uvedomil. Existujú aj iné možnosti. Ľudia mi hovorili, nech sa dám na vzdelanie a potom získam prácu, ale ja som to nikdy tak necítil. Teraz mám však dôkaz, pre pocit, ktorý som odjakživa mal. Stál som a pozeral sa na život, čo ešte môže ponúknuť, rovnako ako dieťa stojace v cukrárni. Závoj bol zrušený.
Výzvy
Ako aj v ostatných prípadoch, aj ja som narazil na prvé prekážky, hneď ako som si myslel, že som na vrchole života. Bol to pocit ako keby mi preletel telom oštep. Bol to strach z čo ak. Keď som si začal zarábať na živobytie pokrom, stále som mal pocit, žeby som aj tak mal ísť študovať na univerzitu. „Čo ak zlyhám?“. „Bolo by dobré získať nejaký ten titul, iba pre prípad“, povedal som si. Strach sa vo mne hlboko zakorenil. A tak som plánoval svoj život postavený na strachu. A to rozhodne nebolo dobré. Neuvedomoval som si, že strach sa stal mojím neustálim spoločníkom naprieč cestou môjho života. Všetko čo som vedel bolo, že som sa bál. Presne tak ako sa deti boja monštier. Aj napriek strachu som sa však odhodlal pokračovať. Nedal som si inú možnosť. Neplánoval som pracovať, takže ísť vpred bol môj jediný smer. Vedel som, že ak sa pokúsim o niečo iné, skončí to nedobre. Viac som sa však obával života plného výčitiek. Od tej doby som čelil mnoho výzvam, to je však ale na iný príbeh.
Tieseň
Ako som pokračoval v žití môjho nekonvenčného života, všimol som si aká je naša spoločnosť stiesnená. Väčšina ľudí ani len netuší, že všetky ich myšlienky a dôvery, sú výplody ich fantázie, ktoré sa naučili. Moja rodina a priatelia ma tlačili do toho, aby som si našiel prácu. „Kedy si konečne nájdeš prácu?“, neustále sa ma to pýtali a ja som si pritom zarábal na živobytie tým, čo ma bavilo a cestoval som. Aj s dôkazmi, ktoré mali pred sebou odmietali vidieť to, čo bolo jasné. Jednoducho nevideli. Pritom mohli rovnako ako ja robiť to čo ich baví, ale namiesto toho otočili hlavy a rozmýšľali opačne. Keď sa rozhodnete ísť svojou cestou, nevyhnete sa ľuďom, ktorý vás budú odsudzovať. Nie je to ale kvôli vám, ale kvôli tomu, že sú z vás vystrašení. Budú robiť čokoľvek, okrem postavenia sa vlastnému strachu, pretože keď si žijete svoje sny, pripomína im to, ako oni nežijú tie svoje.
Nepotrebujete prácu
Vo vnútri si možno uvedomujete, že nepotrebujete prácu. Nečítate tento článok len tak bezvýznamne. Niečo vás sem volá, ako mňa kedysi. Späť vás tlačí len váš strach a spomínané čo ak. Ale to je presne to, čo by malo prebiehať, pretože čím viac sa približujete k tomu, ako žiť život vlastnou cestou, tým viac sa budete strachovať. Nechcete to predsa ale celé pokaziť. Neuvedomujete si ale, že jedna možnosť ako to celé pokaziť je, že nič nepodniknete. Nepotrebujete liečiť, byť bez strachu, alebo mať perfektný biznis plán. Musíte mať len odhodlanie spraviť prvý krok. Všetky vaše výhovorky sú ako malý čert, ktorý sedí na vašom ramene. „Nie som dostatočne dobrý“, „Nie som dosť zaujímavý“, „Prečo by ma mal niekto počúvať?“. Všetky vychádzajú z vášho strachu a poukazujú na to, že ste dostatočne starostlivý. Aj tak predsa chcete, aby to fungovalo. Život bez práce nie je pre každého, a nemusí byť ani pre vás. Keď je však čo i len malé presvedčenie vo vnútri, že to chcete, viete čo máte robiť. Bude to desivé? A poriadne! Budete o sebe pochybovať? Dúfam, že áno, pretože práve vtedy sa posúvate vpred. Bude to stáť za to? Viac ako čokoľvek na svete.
zdroj: http://www.wakeupcloud.com/never-get-a-job/
