„Vedieť, ako sa prinútiť, je umenie učenia.“
Prinútiť sa učiť, je pre niekoho poriadne namáhavá úloha. Jedného dňa som premýšľal o tom, kedy a od koho som sa najlepšie a najviac v mojom živote naučil. Zistil som, že to vôbec neboli ľudia, ktorí najviac vedeli alebo najdlhšie rozprávali. Neboli to ani ľudia, ktorí používali najnovšie výučbové metódy či najvychytenejšiu počítačovú techniku. Najlepšie a najviac som sa naučil od ľudí, ktorí ma dokázali zaujať, dokonca nadchnúť. Boli to ľudia, ktorí boli nadšení sami sebou.
A verím, že to má veľa spoločné práve s vyššie uvedeným citátom: Vedieť, ako sa prinútiť učiť, je umenie učenia. Pri vyučovaní nejde tak o obsah a tiež ani o samotné sprostredkovanie. V prvom rade ide o to, aby ste boli schopní, v sebe rozdúchať oheň nadšenia pre danú tému. A preto, by ste mali začať hlavne u seba.
Prvá otázka, ktorú by si mal položiť každý, kto chce niekomu sprostredkovať nejaké informácie je:
Dokáže ma nadchnúť daná téma? A keď nie, tak ako sa pre ňu dokážem nadchnúť?
Kto dokáže v sebe vyvolať nadšenie, ten ho nemá často problém preniesť aj na ostatných. A presne o tomto je učenie. Zo skúsenosti viem, že ten kto sa učí niečo s nadšením, zapamätá si oveľa viac ako ten komu je to celé jedno.
Preto ten, kto chce byť pre niekoho v živote poučným, či už v pracovnom alebo súkromnom živote (napr. pre deti), mal by si položiť nasledujúce otázky:
– Ako dokážem ostatných pre danú tému zaujať?
– Čo mňa na danej téme najviac nadchlo, a ako to môže preniesť na ostatných?
– Čo mňa mohlo zaujať v danej téme?
– Ako môžem tú tému spravovať, aby to, čo chcem sprostredkovať, bolo naďalej zaujímavé a pútavé?
– Ako môžem dosiahnuť, že ostatní budú zvedaví?
– Ako môžem dosiahnuť, že mi začnú klásť otázky?
– Ako môžem dosiahnuť, aby chceli z danej témy vedieť viac?
Ak si položíte tieto otázky, namiesto zameriavania sa na holé fakty a techniky učenia, spozorujete, že spôsob vašej výučby alebo vysvetľovania, sa rázne zmení. A presne týmto spôsob dokážete zmeniť postoj druhých k učeniu. Chcete sa staviť?
