„Aby sme sa mohli skutočne niečo naučiť, je veľmi dôležité prekypovať zvedavosťou, tak ako ochotou, znášať pocit nemotornosti a neobratnosti – To všetko sú znaky, že sme iba ľudia.“
V tomto múdrom citáte sa skrýva niečo naozaj dôležité: A to je výstižné objasnenie toho, prečo sa ľudia prestávajú učiť nové veci.
Pôsobiť nevzdelane môže niekomu naháňať strach a to je dôvod, ktorý bráni veľa ľuďom, postaviť sa znova do pozície začiatočníka. Je to strach pôsobiť hlúpo, keď sa otvorene zistí, že niektoré veci jednoducho neovládate.
Veď je to predsa prirodzené. Kto sa chce niečo nové naučiť, je jasné, že zo začiatku musí pôsobiť nešikovne a neohrabane, musí klásť veľa otázok, robiť chyby a následne sa z nich veľmi pomaly učiť.
Avšak hore uvedený citát, podľa mňa do vás musí vlievať silu, aby ste boli schopní zmeniť celý váš postoj k učeniu. Poukazuje totiž na našu zvedavosť, s ktorou sa môžeme opäť dostať do kontaktu s učením.
V každom z nás sa nachádza zvedavosť. Zamyslite sa nad tým, akí sme boli ako deti. Všetci sme neskutočne túžili po nasávaní informácií, všetko sme chceli objavovať, všetko bolo pre nás zaujímavé a chceli sme všetko robiť.
Žiaľ, ak ste mali už v rannom veku zlé skúsenosti s učením, to znamená, že sa vám niekto vysmieval, nedôveroval vám alebo vás nútil do niečoho, čo vám spôsobovalo utrpenie, je dosť možné, že tak ako veľa ľudí, aj vy sa rozhodnete svoju zvedavosť radšej zakopať, akoby ste mali znova zažívať podobné zlé skúsenosti s učením.
Tým sa však ukracujeme o obrovské bohatstvo, ktoré ponúka život!
Pretože riskovať, poukazovať na nedostatky a robiť chyby pri vzdelávaní, bude veľmi rýchlo odmenené bohatstvom. Pri učení získavame nové skúsenosti, poznatky, myšlienky a schopnosti, neustále si rozširujeme obzory a stále rozvíjame našu osobnosť.
Pri téme učenie si vždy treba objasniť nasledujúce. Nikto nemôže všetko, a každý človek vyzerá v určitých situáciách bezradný. A ešte jedna vec. Vždy by sme sa mali pokúsiť čeliť tomu, čo by si iní o nás mohli myslieť.
Namiesto toho, aby sme stále mysleli nato či pôsobíme hlúpo, mohli by sme sa opäť vrátiť do detských časov, keď sme sa nové veci učili s chuťou a vôbec nás nezaujímalo ako sprosto alebo vtipne sme pri tom vyzerali.
V týchto prípadoch vám pomôže to, čo som už vyššie spomínal. Predstavte si deti, ktoré behajú po svete a nasávajú jednu informáciu za druhou a vôbec ich nezaujíma, ako pri tom vyzerajú.
